Selamat Datang

Selamat datang di Blog ini. semoga isi dari blog ini bisa membantu saudara sekalian dalam menambah Pengen tahu anda agar anda sekalian menjadi manusia yang penuh dengan pengetahuan dan sekaligus mampu mengaplikasikan dalam hidup saudara setiap hari.

Monday, 23 February 2026

BIOGRAFIA: ROSA FILOMENA BONAPARTE SOARES ‘MUKI’

 BIOGRAFIA: ROSA FILOMENA BONAPARTE SOARES ‘MUKI’


Rosa Filomena Bonaparte Soares, ho naran kódigu Muki, moris iha Ossú, loron-18 fulan-Fevereiru tinan-1957, oan husi Joaquim Bonaparte Soares no Alda da Costa Oliveira Soares. 

Rosa “Muki” estuda iha koléjiu femininu Oscar Ruas, iha Ossú, kontinua iha siklu preparatóriu no sekundáriu iha Escola Comercial e Indústrial Prof. Silva Cunha iha Díli. Muki nu’udar estudante matenek ida, hetan bolsa estudu no kontinua edukasaun tersiária iha Lisboa, foti siénsia ekonómika no finanseira. 


Rosa “Muki” nia envolvimentu polítika hahú hafoin Revolução dos Cravos, partisipa iha atividade Casa de Timor. 


Hetan influénsia ho polítika movimentu eskerda nian, Muki partisipa nu’udar ativista iha asaun polítika hodi okupa Casa de Timor, naran ne’ebé governu koloniál uza ba espasu ne’e, hodi hala’o atividade polítika. 


Hafoin okupasaun no radikalizasaun ba instituisaun ne’ebé refere, halo Casa dos Timores sai fatin ba estu- dante timoroan sira hodi kontribui ba luta libertasaun nasionál. Husi fatin ne’e, mak Muki hetan konxiénsia polítika atu luta hasoru sistema kolóniál no faxismu. 


Depoisde okupasaun Casa de Timor Muki deside husik lar femininu no hela iha espasu ne’e. 

Muki, hamutuk mós ho estudante sira husi kolónia sira seluk partisipa iha okupasaun Casa de Macau. Husi ne’e, Muki aktiva liután iha manifestasaun sira ne’ebé ejize independénsia ba kolónia sira no kontra faxismu. 


Vice-Presidente FRETILIN Nicolau dos Reis Lobato iha fulan-Maiu tinan-1975, molok ba Moçambique hodi tuir proklarasaun independénsia, vizita uluk Lisboa. Nicolau sai oradór ba semináriu ne’ebé organiza husi es- tudante timoroan iha Portugál, husu ba sira atu fó apoiu inkondisionál ba FRETILIN hodi luta ba independénsia Timor-Leste. Maibé, tanba estudante balun la aseita ho apoiu inkondisionál ba FRETILIN, Muki, nu’udar organizadora semináriu ne’e, bolu grupu ne’ebé rejeita apoiu ba FRETILIN, hanesan reasionáriu. 


Luta emansipasaun ba feto iha Portugál, no mós kolónia Portugés, iha Afrika, lori influénsia boot ba Muki. Joscina Machel nia luta iha Moçambique no movimentu feto iha Angola no Guiné, Kabo Verde fó inspirasaun ba Muki atu lori esperiénsia emansipasaun feto mai Timor. 


Iha tinan-1975 nia klaran, Muki fila mai Timor envolve iha atividade polítika ne’ebé FRETILIN organiza liuhusi Organização Populár da Juventude Timor (OPJT). Muki partisipa iha Centro Piloto número 1 iha Aileu hodi hala’o konxiensilizasaun polítika, inklui promove emansipasaun feto. 


Desde estabelesimentu ASDT, líder sira konxiente katak emansipasaun feto nu’udar faktor importante ba polítika FRETILIN. 


Maske nune’e, líder mane sira seidauk iha konseitu loloos oinsá hatuur polítika emansipasaun iha partidu nia laran. Ho prezensa Muki ne’ebé teori- kamente preparadu hamutuk ho Maria do Céu Pereira "Bilear" no Dulce Cruz "Wewe" ne’ebé fila uluk husi Portugal, molok 25 Abril 1974, no ativa ona iha ASDT, hahú haklaken no hametin liután konseitu ne’e ba feto maluk sira iha rai laran. 


Iha Manual e Programa Político FRETILIN 1974 preve kriasaun organizasaun masa ba juventude, traballadór no feto. Organizasaun tolu ne’e hamriik ho data lahanesan, maibé lansamentu hala’o iha loron ida de'it. OPTT iha loron-1 fulan-Maiu, OPJT iha loron-14 fulan Juñu no OPMT iha loron-28 fulan-Agostu, hotu-hotu harii iha tinan-1975. 


Konflitu sivíl ne’ebé akontese iha fulan-Agostu tinan-1975 hamosu órfaun no faluk barak, halo FRETILIN adopta luta armada nu’udar dalan apropriadu atu hetan independénsia. 


Prezensa Muki iha FRETILIN nia laran ajuda dezenvolve konseitu emansipasaun feto iha organizasaun nia laran. Desde inísiu, FRETILIN hetan influénsia boot tebes ho movimentu libertasaun nasionál sira, iha Áfrika, ho orientasaun polítika ida ne’e konsegue konxiensializa feto no mane hamutuk luta ba libertasaun nasionál. 


Muki iha kapasidade atu dezenvolve konseitu emansipasaun. 


Muki promove idéia partisipasaun ativa feto iha luta hasoru kolonializmu no luta kontra diskriminasaun ne’ebé feto hasoru durante tempu koloniál. Feto bele triunfa iha nia luta hasoru esplorasaun no diskrimina- saun bainhira feto sira unidu no organizadu. 


Hanoin ida ne’e bele justifika liu influénsia Muki iha FRETILIN, katak presiza estabelese organizasaun femi- nina ne’ebé konsolida interese feto sira nian hodi luta ba emansipasaun. Husi parte seluk, luta emansipasaun feto tenke la’o simultáneu ho luta libertasaun nasionál. Ne’e signifika katak luta laiha faze rua, la'ós luta uluk ba duni kolonializmu mak foin luta fali hodi korean husi dominasaun mane, maibé tenki la’o simultania. 

Funu sivíl entre UDT no FRETILIN rezulta ema barak lakon nia vida.

 Labarik barak sai vítima husi konflitu ne’e. 


Hatán ba labarik barak lakon inan no aman, FRETILIN harii creche Maukoli iha Maubisse atu tau matan ba labarik sira ne’ebé sai vítima. Ho situasaun foun ne’ebé FRETILIN hasoru, iha loron 28 fulan Agustu tinan-1975 CCF, harii Organisação Populár da Mulher Timor no hili Rosa Filomena Bonaparte Soares ‘Muki’ ba Secretária-Gerál OPMT. Nomeasaun Muki ba Secretária-Gerál tanba iha koñesimentu ne’ebé klean ba luta emansipasaun, kapasidade organizativa ne’ebé boot no dinámiku tebes, hodi defende emansipasaun feto nian iha FRETILIN nia laran. 


Bainhira FRETILIN sai governo de facto husi fulan Setembru to'o molok invazaun, iha tempu ne’ebé administrasaun koloniál sai vakuu, partidu ne’e organiza nia forsa tomak hodi serbi nia povu. Muki reprezenta OPMT sai membru CCF no hamutuk Comissão Di- rectiva OPMT organiza feto sira hodi apoiu programa governu nian iha área edukasaun, liuliu alfabetizasaun, produsaun, seguransa, creche no promosaun ba saúde di'ak. Durante tempu badak ne’e, OPMT no OPJT sai nu’udar organizasaun prinsipál FRETILIN ninian iha baze hala’o implementasaun programa revolusionáriu hirak ne’e. 


Iha loron dahuluk sira invazaun nian, iha loron-8 fulan- Dezembru tinan-1975, militár Indonézia oho Rosa Filomena Bonaparte Soares ‘Muki’ hamutuk ho Isabel Lobato no populasaun barak iha ponte-kais portu Díli.

No comments:

Post a Comment